English (United Kingdom)Slovenčina (Slovenská republika)
Diary - poetry

 Prechádzka

Babka na hojdačke
vlniaci sa svetelný had
na dunách oblohy-
vryl sa do mraku.
V ovzduší cítiť stopy,
stopy času a staroby
a všetkých, čo mi
nachvíľu preťali
koľajnicu mojej samoty.
Železné schránky
mŕtvoly dojazdených
neatraktívnych
minulých a budúcich.
18.9.10
(igelitový jašter pri modrom kontajneri)

Chvenie

Chvenie prítomnosti,
rozpadá sa na kúsky.
Chvenie prítomnosti,
uniká pomedzi prsty.
Diaľavy nekonečné
v naslúchaní
cez teba..
12.5.10

Mandľová myseľ

Mandľovou mysľou žasnem-
nad letiacimi vecami,
neúmyselnou samovraždou,
zbytočnými nedorozumeniami,
ženskými sukňami-
vo vetre...

Hora

Miesta, skutočne výnimočné,
na tvojej strane planéty.
Neustála premenlivosť sveta
drobné kryštáliky dobra.
Vlny, víno, slnko, zlatý dážď,
všetko tam vonku
i vo vnútri nachádzaš.
Si motýľ, mačka, jednorožec,
facka
nezastavíš –
hora praská...

Čas

Tajomné stvorenstvo
náhliace sa za vetrom.
Záhadné spoločenstvo tvorov
fungujúcich na základe čoho?
Môže ťa to iba bolieť –
čia je to vina?
Proste sa to tak deje –
odjakživa...
Odkedy si odišiel
je mi veľká zima
a mimochodom –
ľudia sa vždy tešia na jar –
majú príležitosť
(rozkvitnúť)
prebudiť sa ..

Detské oči

V uhle
sklopených očí-
dospelých nohy
detské oči.
13.8.10

Bez slov

Zmietaný a
diera medzipriestoru -
je klzká –
riziko prepadliska.
Medziplanetárnu vzdialenosť –
prekračuješ –
(najlepšie bez slov)
ľahkosťou (myšlienky)
svojej duše.
6.5.10

 

Sen

A sníval sa mi sen:
o veľkých vodách
o veľkom vetre
ruinách domov
rozmlátených zuboch
v pohári
o zničených,
zmarených životoch –
kvôli strachu
urobiť jedinú
správnu vec...
6.11.09

Rodina

Bol tu nejaký pán..
na ruke mal – čiernu rukavicu –
vravel,
že sme rodina...
31.7.09

Biele šaty

Hojdačka –
zarástla pýrom –
ako všetko dobré...
Ak si na ňu sadneš
v bielych šatách
hojdať sa budeš
bez strachu,
že sa reťaz pretrhne...
Detský smiech
počuť budeš
a smútok pominie
30.8.09

Choroba

Chorý – bez známok života
bez mihania očí
so spustenými rukami
bez krvi, ktorá
neprúdi
bez citu, ktorý
nepáli...

Schovávačka

Naháňam ťa..

Schovávaš sa..
Utekám za tebou,
hráš sa so mnou..
a skôr ako rýchlosť –
trpezlivosť je moja cnosť...
i keď rýchlosť – vyčerpáva
a trpezlivosť – unavuje...

Chorľaviem – ak mi aspoň –
nohu nepodložíš
a ja sa o ňu nepotknem..
Tak mi ďalej smer udaj,
svoje znamenie zanechaj...
Tak ma zaveď –
niekam ďaleko –
tam – až za nebo...
Slabneme –
a nik nás –
nepozbiera zo zeme...
Strácame sa, topíme –
v kriku bezvýznamných slov,
nenávistných pohľadov,
v čase, ktorý nenásytne jedlo hltá..
v čase, ktorý nenásytne hltá čas
v čase, ktorý zhltli – peniaze...
7.2.10

Ne-pokoj

Nepokoj –
mi nahlodáva srdce.
Nepokoj –
mi obhrýza nechty
tŕpnem,
necitliviem
od končekov prstov
so stoickým pokojom –
som necitlivá.
(pozerám na miesto,
kde spím a stojac
pri okne zhášam hviezdy)

Pohár čistej vody

Putujeme –
už dlho –
naše nohy sú od krvi,
pohár čistej vody...
Ty – zranený,
pohár čistej vody –
podáš mi.
20.9.09

Splín

Splín je ako mesiac –
dorastá a znova cúva
cúva a znova dorastá –
presne tak je to i s tebou
až na to, že vždy
preskočíš – spln –
nedorastieš a už cúvaš
presne tak je to i so mnou
a mlčanlivý mesiac
sa prizerá –
ako znova víťazoslávne odkráčaš –
zanechávajúc ma –
v splíne...
6.11.09

Spln

Vošiel do izby,
jeho jas (svojim jasom)
zaplavil mi (moju) tvár
a teraz
cez škáru
pozoruje
ako zaspávam..

Stred tela

Stred tela
vytuší nepatrné záchvevy
dávajúce prednosť
neprítomnosti radosti..
útroby cítiace iných
vo vnútri..
lačné po priazni..
boľavé
po zmarenej dôvere..
Stred tela –
prepadnutý kruh
čierna diera
prepadlisko samoty
dobrodruh ničoty...
28.10.09

Kvapka jedu

Škerí sa
a podáva ti
pohár jedu
a kvapka z pohára –
zaplavila..
a kvapka z pohára –
zaplavila...
– pole zohnutých hláv
– priestor zaplavený jedom
– bohatstvo zamietnuté –
pod prah
– bohatstvo v nás –
zametené –
pod prah...
Tvoj prach –
lieta v povetrí
21g tvojho prachu –
hltám –
hltám – tvoju dušu..
V polovici vety –
vraciam –
zvratky v popole –
musíš jesť...
Plazenie –
bez pomoci
zákaz vzpriamenia...
Jediné, čo zostáva –
plazenie v prachu...
Domov diera v zemi
šitá na mieru..
Korunu z drahokamami –
dali sme si na hlavy –
rehot kráľa –
dlho nepotrvá...

Načo?

O čom, to rozprávajú?
Prečo, načo –
toľká pompa...
31.1.10

Liek

Ten liek
mi dávkuješ
po lyžičkách,
aby som nezabudla
na svoju –
chorobu.
6.11.09

Dookola

Hrobári a spaľovači –
jedna firma...
Jedna jama...
Jedna veža...
Hynie zeleň
hynieme my...
Drú sa lopatami
pre vlastné zakopanie..
(smiešne potešenie)
Drú sa so žeriavmi
pre vlastné pády
(smiešne výstupy)
Z tmy zhnitých duší
a z popola duší spálených
nič zelené nevzíde.
Dookola hynieme!
29.1.2009

Absinth

Močaristá ríša
tancujúcich žiab
spitých zeleným absintom...
Drzo rušia
môj spánok...
Vytrvalo kvákajú
o svojich fauních druhoch...
Ponorím sa do
smaragdového moku...
Tancujem tango –
s kráľovským žabiakom
na dne zeleného močiara...
Chcem tam zostať..!
Nielen do rána!
Chcem tam zostať!
Nielen do...
26.1.2009

Neskôr pomysli na smrť

Neskôr pomysli na smrť!
Teraz musíš preliezť ten plot,
chodiť bosý po tráve,
ležať na horúcej podlahe...
Chytiť kobylku do pohára,
nebáť sa lekára...
Neskôr pomysli na smrť!
Teraz musíš –
zostreliť tú umelú ružu,
dočiahnuť čerešne,
postaviť bunker zo slamy,
byť sám bez mamy...
Neskôr pomysli na smrť!
Teraz musíš –
sedieť na terase
a vidieť ako more hltá slnko,
vyliezť na ten
a potom tamten vrchol...
Zahrať sa na schovávačku,
ponaháňať mačku...
Neskôr pomysli na smrť!
Ešte ťa (ma) musím (musíš)
objať!
(a schovať ma do vačku)

Plť Medúzy

Stojaci a padajúci zároveň,
romantik v živloch,
pohodená piškóta,
kyvadlo na hodinách,
rozpolená žaba –
vylúhovaná v džine.
Mŕtvy Marat,
Sardanapal,
Ofélia.
Som 12 či 15?
Pozostalých
z Gericoltovej plte!
7.2.2009

Frankenstein

Stvorili – Frankensteina
nehodného –
pred sebou samým!

Po ceste

Jeden do druhého
prevteľujú sa.
Jeden do druhého
prelievajú sa.
Mihotavá hmlovina
vecí v odraze.
Po ceste
opustený dom
stojí tam už roky
a automobily
do seba vrážajú
a toľko mŕtvych
a z hory ubúda
traja v kukuričnom poli
a betónovými piliermi
podoprieť nebesá
sme chceli.

Hnev

Krv sa mi ohriala
na bod varu.
Čierna žlč kypí v mozgu.
Z lonovej kosti spaľujúci oheň sála,
z otvorov šľahajú plamene,
prehrievam sa.
Horúce slzy
vypaľujú cestičky do tváre
po ceste cez všetky horiace končiare
až k srdcu,
k veľkej rozbuške zlosti.

Oceán hnevu

Pľuvanec
do oceána hnevu
zhltnem ho...
Hnev vylúhovaný
v oceáne
a nad ním
opar - ťažký, ponurý
s hlasnou spleťou
tupých úderov...
Zrazí ťa k zemi
odpľuje si
ako ďalší
čo príde za ním
do oceánu hnevu.

Biela košeľa

Predstavu o nikom -
obliekla som!
- do bielej košele -
vzadu na viazanie.

Tvoj dom

Životodarná energia
neprechádza cez jeho prah.
Životodarná tekutina
nepreniká cez jeho prah.
Len čierny dym
prechádzajúci škárami
jeho starého domu
zachytáva sa na stenách.
Z pľúc vykašliava krv,
dusí sa vo vlastnom dome,
kričí z plných zakalených pľúc
nik ho nepočuje,
nik mu nepomôže.
Dusí sa vo vlastnom dome.
11. 9. 2008

Kto hľadá..

Je zúfalec,
čo hľadá na nesprávnych
miestach.
Je zúfalec,
čo chce preskočiť
koryto rieky.
Je zúfalec,
čo nevie ako vyzerá, to,
čo hľadá.
Je zúfalec,
na ceste
plnej tŕnia.
Je zúfalec,
s mnohopočetnými hnisajúcimi ranami.
Je zúfalec,
bez charakteru.
Je zúfalec,
ktorý hľadá,
a nájde!
13. 9. 2008

Zúfalé

Zúfalé:
pohľad kto vie kam
žrádlo pred popravou
jama pre mŕtveho
skok do prázdna
čakanie na zlú správu
výkriky zúfalých
náreky zúfalých
modlitby zúfalých
odchod nechceného
boj s virtuálnym drakom
pokus o zázrak
hlasy nepočutých
prebudenie do ničoty
čiary na všetkých veciach
kruhy nad našimi hlavami
farby v našich očiach
chrobák na chrbte
dlhé reči múdrych
pohľad na more cez mreže
vďaka za nosenie bremena viny
sused od vedľa
krik na sadrového koňa v tympanóne
stopa v piesku
sila v slabosti
túžba po spánku
vidina lepších časov
písanie o zúfalstve
zúfalé zúfanie zúfalých
a tak ďalej...
zúfalý – ty sám!

Hriech

Veľké kone - čierny a biely
z oblohy spadli
aj s ľuďmi
roztrieštili sa po zemi
a Boha za chrbtom ohovárali,
keď si ich hnáty
v podzemí chutne pripravovali.
A ja plačem,
lebo konské mäso mi chutí!

Ruže

Každý večer
chodím –
ovoniavať ruže.
Každý večer
vidím –
vrchol vzdialeného kopca
za chladným betónovým múrom.
Každý večer
si kladiem tú istú otázku –
odkiaľ sa berie vôňa ruží?
a odkiaľ sa berie moja istota
v teba?
A odkiaľ sa berie
ľudská zloba?
A čo budem robiť –
až ruže odkvitnú?
Až ruže odkvitnú
budem si pripomínať
ich vôňu.
A preto ešte raz
sa nadýchnem.

 

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

 

 

©2014 Anna Hercegová
Všetky práva vyhradené.